slnecnica

Za lásku, čo z duše mi prýšti,Bohu ďakujem. Za čas obdarený lístím jesene, za slnko letné zlatovlasé. Za zimu, čo v kráse vločiek spieva s meluzínou. Za jar,keď orgovánom vonia deň. Ďakujem, že vidieť smiem, počuť ,dotýkať sa,,cítiť, ochutnávať. Za závrat z nežných viet, za detský vzlet v moje duši. Za tajomstvá,čo nik netuší. Za vieru,za nádej ,čo život […]

Noc v ohnivom objatí keď vášeň túži s vášňou splynúť čas nenásytne krája z minút lásky je nám málo a svitanie nečaká Lúčenie -tá večnosť pulzujúca cvalom koní omamnosť splynutia kradne povedané zbohom nedohoní ako let vtáka Iba nádej -nádej a viera že stretneme sa zajtra roztúžení v nás ešte nezomrie

To predsa nejde iba tak v duši narušiť pôdu pokoja Potom s koreňmi vytrhnúť Kvietok belasý Rany sa nehoja tak rýchlo ako vrástol si Nehoja

v srdci tma v duši dva mlynské kamene S.O.S . do neba neprišlo nebudem lietať zasnene

možno sa raz narodím ako vločka na tvoju teplú dlaň si počkám v nej roztopím sa celá tak som to vždy chcela

prečo si mi Bože dal krídla už teraz ? srdce,ktoré plače nie málo a nie raz ? dušu čo je boľavá utrápená stále? a mňa prečo stvoril si ako dieťa malé,s krížom dospelých? nevidíš môj plač? nepočuješ vzdych?

opretá o výkladnú skriňu svedomia v knihe hriechov listujem do bezvedomia hľadám vidím iba milujem milujem milujem za to ma neodsúdia hádam?

Oči dve svetlá už to neutaja Lásku som stretla vyhnali ju z /ra/Má/ja Mám teda lásky čas v januári Tvár štípe mráz Ale v srdci oheň páli

pod kabát ukrývaš chlad zimného rána pobozkaná vôňou bielych chryzantém zamrznutým dychom /striebrom z vločiek/ v havraních vlasoch vyšité Je t’aime

třpytí se když slunce ji do zrcadla nakukne i pod sukně děvčat vidí ale nezávidí jemně pohladí přátelé z kamene na cestě bezejmenné až z hor je jako matka co mlékem svým živí všechny kdož jsou živí já ráda ti ji taky podám …průzračná životodárná V O D A